Harry Potter a Fénixov rád

Podrobný popis

Sedemsto deväťdesiat strán napínavého päťdielneho príbehu z britského čarodejníckeho sveta, ktorý rozhodne stojí za prečítanie. Už po prečítaní niekoľkých strán piateho dielu HP si uvedomíte, že kniha je na míle vzdialená od prvej knihy série, čo sa týka príbehu, a svojím spôsobom aj podania ostatných. Rozprávanie sa totiž zameriava predovšetkým na myšlienky, motívy a charaktery hlavných a epizódnych postáv. Na jednej strane sa to môže zdať dosť rozvláčne, ale dovolím si tvrdiť, že každý autorský náčrt, každý detail či zmienka tu má svoju úlohu, funkciu. Veď Harry a jeho priatelia sú v piatom ročníku, majú pätnásť rokov a je to na nich vidieť. Sú skratkovití, tvrdohlaví, svojhlaví - tu sa správajú nelogicky, inde s tvrdohlavosťou primeranou ich veku. Navyše sú pod tlakom učenia sa na záverečné skúšky, a aby toho nebolo málo, z Ministerstva mágie prichádza ropuchovitá dozorkyňa Dolores Umbridgeová (všimnite si výstižný výber mena - dolor znamená bolesť), ktorá tvrdohlavo obhajuje svoje stanovisko o neexistencii toho, ktorého meno sa nesmie vysloviť, a snaží sa profesorom a čarodejníckym učňom urobiť zo života peklo. Tí, ktorí sa predtým sťažovali na čiernobielosť a archetypálnosť postáv, tu budú určite vyvedení z omylu. Z pôvodne bojazlivého a zlomyseľného Nevilla sa stáva odhodlaný mladík, Harry sa sem-tam objaví ako nezbedník, namosúreného profesora Snapea vám bude (hoci len na chvíľu) ľúto a možno s ním aj nájdete súcit a Dumbledore vyroní slzu. Dokonca aj humoru je tu podstatne menej ako v predchádzajúcich dieloch, no napriek tomu sa tu nájde priestor na naozaj vydarené žartíky dvojčiat Weasleyovcov. Kto by napríklad neocenil lákavé záškolácke zákusky - mdlé oblátky, krvácajúce kokosy či dáviace sa koláčiky, ktoré vás zaručene dostanú z triedy... Dej knihy pozostáva z najrôznejších umne prepojených epizód, no má ústrednú dejovú líniu, ktorá sa prejaví až v záverečných pasážach. Vedľajšie zápletky sú bravúrne vypointované a všetko by do seba zapadalo s obdivuhodnou presnosťou. Záver, ako zvyčajne, akcentuje isté hodnoty a dáva nádej - a to nie len štipku, ale poriadnu porciu - aj v absolútne zbabranej realite príbehu.